Je to unikátne kultúrne dedičstvo čínskeho národa, jedinečné umenie spojenia tela, ducha a mysle. Bojové umenia Číny sa postupom času prelínali s celou tradičnou kultúrou, filozofiou, tradičnou čínskou medicínou, atď. Zvládnutie bojového umenia znamená tvrdú prácu plnú bolesti a utrpenia, ale na konci tejto cesty čaká múdrosť a poznanie. Stará čínska filozofia protikladov yin a yang sa odráža aj v oblasti bojového umenia pojmami wen a wu. Časť wen, doslovne preložené literatúra alebo civilizácia, reprezentuje teoretické znalosti, umenie a duchovnú činnosť. Naproti tomu wu, doslovne boj, bojový, reprezentuje bojové umenie, pohyb, praktické schopnosti. Pôvodným významom spojenia týchto termínov bola vyvážená vláda dvoch panovníkov z obdobia dynastie Zhou (11.st.-256 pnl.) a tento význam sa bežne používa pre označenie vyváženosti dobroty a sily, bežne sa používa i na označenie osoby všestranne rozvinutej, vzdelanej vo vedách, literatúre aj bojových umeniach. Podľa princípu yin-yang teda wen nemôže existovať bez wu a naopak.
V súčasnosti môžme badať mierny rozkol v smerovaní čínskych bojových umení, dochádza k deleniu na tzv. tradičné a moderné štýly a formy. Tradičné formy sú zväčša zastúpené oficiálne neregistrovanými majstrami a ich žiakmi, moderné štýly reprezentujú tréneri a učitelia so svojimi cvičencami. Účasť na súťažiach, poriadaných rôznymi organizáciami, ako napr. Čínska asociácia wushu či Medzinárodná federácia wushu, však neodmietajú ani tradiční majstri, a tak by mohlo postupne dôjsť k vyrovnaniu obidvoch foriem cvičenia. Každý človek si vo wushu môže nájsť to, čo hľadá. Či už mu ide o zaradenie sa do rodovej línie tradičného majstra či medailovú reprezentáciu moderného trénera, stále treba myslieť na to najdôležitejšie – wushu je pokladom čínskej kultúry a treba sa snažiť o jeho zachovanie pre ďalšie generácie.