Svetlo v hlbinách
Svetlo v hlbinách
Najvyššia cesta vonkoncom nie je ťažká, je len nepriaznivá každej zdĺhavej voľbe. Kto však nemiluje a zároveň nepozná nenávisť, tomu sa zdá byť slobodou v jasnom svetle. Len na hrúbku vlasu od nej oddelení sme. Vzdialení ako nebo od zeme. Kto ju chce mať tesne pred očami, nech upustí od každej ústupčivosti a od každého odporu.
Je zvláštne a nezvyklé, že niektoré slová alebo názvy sa v japončine významovo čítajú odzadu. Napríklad v názve Ken-do znamená Ken meč a Do cestu. Jeho význam je teda "cesta meča". Poznáme veľa takých pomenovaní. Tým, ktorí sa zaujímajú o ázijské bojové umenia, nie sú neznáme pojmy ako Karate-do, Judo, Aikido, Iaido, Naginata-do, Kyudo. Žiaľ, pre nás je čítanie odzadu neprirodzené, a tak čítame odpredu. Keďže čím skôr chceme spoznať čo najviac, stačí, ak poznáme prvé slovo pojmu: meč, luk, otvorená ruka, harmónia sily. Už desiatky rokov sa vo svete možno priučiť týmto bojovým umeniam. Z mnohých vznikli súťaže a športy. Ľudia študujú techniky boja, sebaobrany i stratégiu, pátrajú po legendárnych bojovníkoch stredoveku a túžia preniknúť do tajov ich schopností. Bojujú, víťazia a priamoúmerne s ich víťazstvami rastie aj ich nebojácne pevné ego. Ego zaslepujúce, rozväzujúce mech so snami a ilúziami. Len na slovko Cesta a na jeho skrytý význam sa akosi pozabudlo.
História japonských bojových umení je stará a má korene kdesi v prvej polovici ôsmeho storočia, keď do Japonska začal cez Čínu prenikať Buddhizmus. Ten sa zakrátko začal deliť na rôzne smery, z ktorých mal vlastný systém prenikania do tajov života. Medzi vzniknutými smermi sa objavil aj Zen. Svojou jednoduchou filozofiou, bez zbytočných okrás a rituálov, si rýchlo získal priazeň väčšiny vrstiev vtedajšieho obyvateľstva. Medzi inými aj v spoločenstve bojovníkov Samurajov. Možno sa zdá zvláštne, že by Zen mohol byt' v spojení s duchom a zmýšľaním človeka praktizujúceho bojového umenie. Budhizmus, nech už v ktorejkoľvek podobe a kdekoľvek na svete, bol vždy náboženstvom lásky, mieru a súcitu. Za celé svoje obdobie existencie nebol nikdy vtiahnutý do vojnového diania. Ako teda môže táto filozofia posilňovať ducha bojovníka?
V zemi Vychádzajúceho slnka, tam kde Zen dostal najdokonalejšiu podobu, majú ľudia v láske jednoduchosť, prostotu a ich myslenie ostáva neobyčajne voľné a prístupné všetkému čo ich obklopuje. I napriek prísnym zákonom a mravom, ktoré po stáročia túto krajinu zväzujú. V neobyčajnej úcte je tradovaný prístup k prírode a ku všetkému, čo človeka spája s okolitým svetom a celým vesmírom. Uvedomenie si svojej podstaty a schopnosť dokázať sa plne sústrediť na prítomnosť, to je cvičením v Zene. Pretože medzi životom a smrťou nie je v Zene robený rozdiel, je chápaný ako prirodzená súčasť existencie vesmíru. Celý svetonázor sa stáva nečakane oslobodzujúci. Z neho pramení sila a odvaha bojovníkov, hľadiacich smrti nebojácne do očí. Zen umožňuje vidieť skryté svetlo aj vo všedných veciach a javoch. Táto krištáľová priezračnosť platí nielen v bojových, ale i vo všetkých umeniach, ktoré vznikajú z prirodzenosti Zenu, vedomia bez ilúzií a lipnutia na neskutočnom.
Starí majstri bojových umení vravievali svojim žiakom, že vo chvíli boja musí ich myseľ zostať uvoľnená a otvorená. Nezaťažená ani myšlienkami na víťazstvo, ani na prehru. Nefixovať svoju pozornosť na nič, a predsa zotrvať pozorným. Na to nepostačuje len koncentrácia. To je skutočné zastavenie myšlienok. Tomuto stavu vraveli „byť ako prázdna nádoba“. Koncentrovať sa na niečo znamená intenzívne sledovať nejakú vec, jav, či pohyb. To však často vytvára mrak, ktorý tieni naše zmysly a koncentrácia sa mení na lepidlo. Preto keď bojujete, „nemyslite“. Riaďte sa inštinktom a vlastnou skúsenosťou, prúdiacou z vašej čistej mysle. Keď maľujete obraz, pripravujete čaj, aranžujete kvety, tnete mečom, milujete sa, alebo len tak kráčate po ceste, sledujte skryté zrnká pravdy. Pravda je totiž absolútne skutočná. Nehľaďte na svet cez pojmy, slová a dualitu. Pohyb ľudskej ruky, ktorá seje proso, je uvoľnený a rovnako skutočný, ako pohyb ruky držiacej meč či láskajúcej kvet. Len keď je niečo skutočné, teda bez ilúzie a klamu slov či pojmov, môže to byť pravdivé. A pravda, to je najčistejší" stav existencie.
Každým okamihom sa vesmír okolo nás mení a s ním sa meníme aj my. To, čo bolo pred chvíľkou, v tomto momente už neexistuje. Preto je dôležité sústrediť sa plne na prítomnosť, na reálnu pravdu. Vtedy bude každé vaše konanie skutočné, bez rozdielu, či konáte to, či ono. Hľadanie, objavovanie a žitie v tejto prirodzenosti, to je skutočná Cesta, to je "DO". Cesta meča, cesta čaju, cesta harmónie, cesta života, cesta prirodzenosti. Prirodzenosť znamená ne-ego. Ego znamená viazať sa na pojmy, stavy, veci, na vlastné ja. Vtedy vznikajú ilúzie, falošné predstavy a klamy. Prirodzenosť sa stráca a z človeka, ktorý chce študovať Cestu umenia, zostane len technika ovládaná „jeho“ egom. Vtedy sa cesta stráca a poznanie pravdy života mizne ako svetlo v hlbinách ....
fhfjhdjfhd
(mmmmmmmmmmmmm, 23. 9. 2010 19:21)