Budo, dojo a etika
Dojó a etika
Keď prichádzate k miestu, kde sa nachádza Dojo, snažte sa sústrediť na nadchádzajúce okamihy a na vážnosť praktiky, ktorá vás očakáva. Tam, kde obliekame svoje Gi a Hakama, to nie je len šatňa. Aj tento priestor je súčasťou Dojo. Treba v nich zachovávať pokoj a dôstojnosť. Lebo tak ako sa správame v šatni, tam kde sa „netreba ešte správať tak vážne“, tak sa správame aj vo svojom srdci. Rozhliadnite sa okolo seba a vedzte, že tí, ktorí majú neporiadok vo svojich veciach majú ho aj vo svojej hlave. Aj toto je pravé Budo.
Keď vchádzate do miestnosti, kde sa cvičí Budo, hlboko sa pokloňte. Vzdávate tak prirodzenú úctu nielen tým, ktorí už sú v Dojo, ale aj línii všetkých učiteľov zachovávanú desiatkami generácií až po samého Shakiamuniho.
Keď prechádzate okolo oltáriku - Kamiza, prejavte mu úctu. Potom odlož svoje Zafu či Katanu na stanovené miesto. Po zaznení zvonu sa usaďte na svoje miesto a zaujmite správnu polohu. Každý pohyb po Dojo musí byť odrazom vašej nehybnej mysle a správnej praktiky. Nemožno sa rozptyľovať, treba byť bdelý, bez snov a veľmi sústredený. Zahoďte spolu so svojím egom i rutinu, otvorte oči a uši. Vojdite do Dojo, ako keby ste doň vstúpili po prvý raz, ako prváčik v prvý deň školy. Strážte si v sebe neustále ducha začiatočníka a nedajte sa uspať vôňou vavrínov úspechov a vlastnej pýchy.
Keď cvičíte, sledujte každý pohyb svojich svalov, každý záchvev vnútornej energie. Keď beriete do rúk meč, ako by ste sa dotýkali celého vesmíru. Považujte ho za najvzácnejší klenot. Sú v ňom zliate všetky základné prvky zeme, ako oheň a voda, zem a vzduch, drevo a kov. Jedno druhému umožňuje vznik, navzájom sa dopĺňa, živí i ničí v jednom. Tak ako dobrý meč v sebe miesi všetky prvky aj vy mieste a kujte svojho ducha. Oškrabujte z neho okuje omylov, hnevu a zášte, odstraňujte ich, aby nepadali späť do ohňa vášho srdca a nepoškodzovali oceľ vášho ducha. Zakaľujte ho v nepriazňach osudu, ale neotupujte v márnomyseľnosti, ostrite ho na ochranu lásky a súcitu, ale nelámte v lenivosti a ľahostajnosti. To je Cesta pravého bojovníka, bojovníka z vlastnou nedokonalosťou.
Praktika Budo je len cesta plným životom. Nehľadajte za ňou niečo tajomné, záhadné. Nečakajte od nej žiadne osvietenie alebo privilégia. Pravý život sám o sebe je osvietenie a privilégiom.